| .Words (using Phonetic Key) | In DM script | Meaning in English | Meanings, phonetic variations & morphes in DM | Illustrative sentences using the word | Remarks & Notes |
| manuShyabaL | मनुष्यबळ.n. | physical help by way of number of people to help. | सहाय कराला असाच लोक. | ते घरचे व्यापारांत आहेत करतां त्यंच घरांत मुंज-वराड कराला तेनास॑/त्यांस मनुष्यबळ केम्हीन अस्ते. अम्चस्क कष्टि भोगणे नको. | |
| manusmrithi | मनुस्मृति.n. | the laws laid down by Manu. | मनुवाद॑. | ब्रह्माच मानस पुत्र मनु मनुस्मृति म्हणाच ग्रंथांत॑ एक गृहस्ताचीं एक गृहिणीचीं दिनाचार्य कस असावं/असाम॑, तेनी कस-कस वागींगावं/वागींगाम॑ हे स्पष्ट केलाहे. | |
| manuvaad | मनुवाद.n. | the laws laid down by Manu. | मनुस्मृती. | | |
| manvanthara~ | मन्वंतर॑.n. | an epoch. | युग॑. | | |
| maraamath | मरामत.n. | repairs. | हाळ झालते बरोर करणे. | | |
| maraaTHaa | मराठा.n. | a person belonging to the Maratha community. | मराठा जातीच मनुष॑. | | |
| maraaTHee | मराठी.n. | Marathi language. | मराठी भाषा. | | |
| maramasthhaan | मर्मस्थान॑.n. | vital spot in an organism or body. | आंगाच अवयवांत॑ मुख्य स्थळ॑. | | |
| maraN | मरण.n. | death. | मृत्यु. | | |
| maraNakaal | मरणकाल॑.n. | last days of life. | अंतिमकाल॑. | | |
| marathak | मरतक॑.n. | emerald. | एक रत्न. हिर्व पाच. पाचू. | | |
| marm | मर्म.n. | hidden secret. essence. | रहस्य अर्थ. | | |
| marNe | मरणे.vi. | to die. | मृत्यु होणे | | |
| marubhoomi | मरुभूमि.n. | sandy desert. | वाळूच विजन प्रदेश. | | |
| maryaadaa | मर्यादा.n. | decorum. decency. | विनय॑ स्वभाव॑. | | |
| maryaadaa | मर्यादा.n. | respect. | बहुमान॑. आदर॑. | | |
| masaalaa | मसाला.n. | ingredients used for imparting better taste to food. | संपाकाच पदार्थांला जास्ति स्वाद आणिवाला उपयोग कराच पदार्थ. | | |
| masaalaa | मसाला.adj. | spicy or colourful. | आकर्षण कराला जास्ति मिळिवाच॑. | दारा सिंगाच मसाला सिनिमा पाह्याला मला उदंड अवडल॑. | |
| masaalaa | मसाला.fig. | fancyful spin (of talk). | आवश्या पक्षा जास्ति (जोडून सांगणे). | तला जास्ति काईं/काहीं कळना तरीन, उगे मसाला घालून बोल्ण्यांत॑ उणे काहीं नाही ! | |
| masee | मसी.n. | lampblack applied eyes. | मशी. काजळ. | | |
| masee | मसी.n. | writing ink. | लिव्हाच मसी. | | |
| mashee | मशी.n. | ink. | लिव्हाच मशी. | | |
| mashee | मशी.n. | lampblack (applied in the eye). | मसी. काजळ. | | |
| masheed | मशीद.n. | masjid. | मुसलमानांच प्रार्थना मंदिर. | | |
| maShkaree | मष्करी.n. | ridicule. buffoonery | परिहास. अपहास. मस्करी | | मस्करी in SM |
| maskaa | मस्का.n. | butter. | लोणी. | | |
| maskaa | मस्का.fig. | sycophancy. | कार्य साध्य होयाला दुसरेला स्तुति कराच॑. | | |
| maskaa baDivaNe | मस्का बडिवणे.id. | to indulge in sycophancy. to curry favours. | कार्य साध्य होयाला दुसरेंला स्तुति करणे. | | |
| maskaree | मस्करी.n. | ridicule. buffoonery | परिहास. अपहास. मष्करी | | मस्करी in SM |
| masoor | मसूर.n. | a type of lentil/pulse (considered by some as inferior to tur dhal). | एक रीतीच दाळ (तूर दाळाच पक्षा थोड उणे गुणाच). | तूरीच दाळीच मोल अत्ता किलोला सत्तर रुपे आहे. गेल वर्ष शंबर रुपे पतोरी झाल्होत॑. पुन्हा तेच विधानी मोल वाढत असलतर अम्ही मसूरदाळच उपयोग कराम॑. | |
| masoori | मसूरि.n. | small pox. | देवि. | | from Tamil. |
| masth | मस्त.adj. | of puffed up mental state. to become haughty. | डोस्के फुगलते स्थिति. डोस्के फिरलते स्थिति. दुरहंकाराच स्थिति. डोस्के चढलते स्थितीच. | अत्ता अस्कीन तो थोडपणीं सांगाच ऐकत नाही. तज चक्कोटालाच अम्ही सांगतों म्हणून तला वाटत नाही. मस्त धरून बसलाहे. | |
| masth | मस्त.adj. | plentiful. | भरून. उदंड. | हे वर्षी अम्च देशांत 150% (दीड वांटा) जास्ति पाऊस पडलाहे. तजमळे सर्व डेमांतीं, सरोवरांतीं मस्त पाणी भरलाहे. देवाच दयान॑ याच एक वर्षाला पाणीच प्रश्न/कष्ट असना ! | |
| masth | मस्त.n. | a mental condition in an elephant which makes it very aggressive. | हत्तीच मस्त. | | |
| masthak | मस्तक.n. | head. | डोस्के. | (1) मोटर सैकल सोडणार/पळिवणार 'हेलमेट' कां घालिंगत नाहीत म्हणून मला अर्थ होत नाही. त्यंच मस्तक दत्तन ठींगा करतांच म्हणून त्यांस/तेनास॑ कां कळत नाही ? एक वेळ त्यंच डोस्के खालि आहेकी कायकी ! (2) देऊळांत उत्सवाच दिवसी देऊळाच हत्तींच मस्तकांच वर बांधून असाच झळकाच पट्टा पाह्याला फार बेष/बेश अस्ते. | |
| masthak | मस्तक.n. | skull. | कपाळ. | | |
| masthi | मस्ति.n. | insolence. perverted audacity. | गर्व. अहंकार. फुगलते डोस्के. | | |
| masthi | मस्ति.fig. | mischievousness tending towards rowdiness. | दुष्टपणाच खोडी नाहीतर॑ चेष्टा. | चार लेंकरांबरोर खेळताना ते पोर मात्र अग्गिदनालीं उजंड सळिवत असतो. तला मस्ति लागलाहे वाटत॑. | |
| maTHa~ | मठ॑ n | a hermitage. | ऋषींच आश्रम. मेठ. | स्वर्गलोकाच अप्सरा मेनका तिज लेंकीला कण्वऋशींच मठांत सोडून गेली. ते लेंकरु शकुंतला होती. | |
| maTHa~ | मठ॑ n | a religious place associated with the samadhi of a saint. | यतीलोकांच बृंदावन असाच एक पुण्य ठिकाण. मेठ. | श्री राघवेंद्रस्वामींच मठ तुंगभद्रा नदीच कांठशी, मंत्रालयम गांवांत आहे. | |
| maTHa~ | मठ॑ n | headquarters of a (Hindu) religious order. | धर्म संस्थाच मुख्य स्थल. मेठ. | कर्नाटका प्रांताच उडुपी पट्नांतल॑ मध्वसंप्रदायाच आठ मठ श्री मध्वाचार्या तेनी अस्तानच स्वता स्थापना केले. | |
| matha~ | मत॑.n. | religion. | धर्म. | अम्च देशांत॑ एवढ॑ वेगळ॑-वेगळ॑ मताच लोक असूनपणीं, त्यंच मधल॑ भांडा-भांडी नियंत्रण सोडून जायनास्क॑ असाच पाव्हू मला आश्चर्य वाटत॑. | |
| mathaabhmaan | मताभिमान.n. | one who stands fondly by his religion or sect. | स्वंत मताचवर अभिमान असणार. | मुसलमान आणि क्रिस्तव लोकांस्क हिंदु लोक मताभिमानी नाहीते अस मला वाटते. | |
| maTHaadhipathi | मठाधिपति.n. | spiritual head of a Mutt. | मठाच मुख्य गुरु. | अत्ताच मंत्रालयमाच मठाधिपतींच नाव स्वामि सुयतीन्द्रतीर्था आहे. | |
| mathsya~ | मत्स्य॑.n. | fish. | मासोळी. | समुद्रांत॑ कित्तिकी वेगळ-वेगळ प्रकारच/विध-विधाच मत्स्य॑ अस्ते. | |
| mathsyaavathaar | मत्स्यावतार.n. | the first of the ten incarnations of Lord Vishnu. | महाविष्णूच दहा अवतारांत॑ पहिलच अवतार. | हयग्रीव नावाच एक राक्षसाच संहार करास्त्व, श्री महाविष्णु मत्स्यावतार काढल्होते/काढले होते. द्रमिळ देशाच राजा सत्यव्रत॑ नदींत तर्पण सोडत अस्ताना, हातांत एक चुम्ण मासोळीच रूपांत हे अवतार काढले. | |
| maththaa | मत्ता.n. | jewelry. | माळमत्ता. | | |
| maTTaa | मट्टा.n. | coconut frond. the composite (dry) leaf of a coconut tree. | नारळीच झाडाच पान. मट्टा. | नारळीच झाडाच मट्टा केम्हाईं कोणाच आंगावरीं पडना. तसच नारळ॑ पणीं खाले पाव्हून पडल॑ म्हणून सांगणे आहे. | |
| mavoo | मऊ.adj. | soft. | मृदु. मौ. | (1) मखमलाच नाहली-ऊंशीच॑ गौसण उदंड मऊ अस्ते. (2) सहा, सात महिनेच ल्हान लेंकरे शिवाला फार मऊ असतात॑ | |
| mavoo | मऊ.fig. | mild (mannered). tender (disposition). | सौम्य (स्वभावाच). मौ. | | |
| maya | मय.suff. | a suffix indicating pervasiveness or repleteness. | "भरून आहे" अस दाखिवाच शब्द. | पावसाळाच दिवसी चेन्नैंत अम्च नव प्लाट पाह्याला निघलों. ते थोर चूक होऊन गेले. दोन किलोमीटर दूर मातीच रोड होते. तजमळे एकदम चिक्कोलमय. टॉक्सी वाटांत राहूनगेले. अम्हाला कसाला गेलों म्हणून वाटूनगेल॑. | |
| mayakkam | मयक्कम.n. | fainting. a swoon. | मूर्च्छ. बोध नाहीस्क॑ होणे. | | from Tamil |
| mayil | मयिल.n. | peacock. peahen. | मयूर. मोर. | | from Tamil. |
| meD | मेड.n. | a raised land. | एक उंच जमीन. | | मेंड in sm. |
| medh | मेध.n. | honey. | मेधमाशा फूलाच सुधांतून कराच रस॑. | | मध in sm. |
| medhaavi | मेधावि.adj. | leader. | मुख्य (मनुष). | (1) करसेना, वायुसेना अण्खि नवसेना हेजांतून कोण जास्ति वर्ष ते-ते सेनांत॑ मेधावि पदांत॑ होतेकी, तेन्हाला देशाच सेनाच मुख्य मधावि म्हणून निश्चय करणे आहे. (2) तज वागणे पाह्यलतर॑ तज मनांत तो एक थोर मेधावि आहे अस म्हणीगट्लाहेस्क॑ वाटते. अम्च कम्मिट्टींत॑ तो अम्चस्क एक साधारण मेंबर म्हणाच विसरलाहे वाटते. | from Tamil. मेधावी in sm means 'intelligent, smart'. |
| medhmaashaa | मेधमाशा.n. | honey bee. | मेध उत्पादन॑ कराच माशा. | | मधमाशी in sm. |
| mee | मी.pron. | I. me. myself. | मी. | | |
| meel | मील.n. | mile. | एक मैल लांब. | | |
| meena~ | मीन॑.n. | the zodiacal sign of Pisces. | एक राशीच नाव. | | |
| meeshaa | मीशा.n. | moustache. | वरच ओंठांत॑ वाढाच केंस. | | |
| meeTH | मीठ.n. | salt. | लवण॑. | | |
| meeTH mire | मीठ-मिरे.n. | grocery. | दाळ-तांदूळ. मिरे-जिरे. संपाकाच सामग्रि. | | |
| megh | मेघ.n. | cloud. | वांब. | | |
| mehandi | मेहंदि.n. | a plant dye used for decorating hands and feet. | हातांतीं पांयेंतीं तंबड॑ रंग लावाला उपयोग कराचे एक वनस्पतीच पान. मेंदि. | | |
| mej | मेज.n. | table. | टेबल. | | |
| mejNe | मेजणे.vt. | to count (something). | मोजणे. | | |
| mejNe | मेजणे.vt. | to measure. | माप करणे. मोजणे. | | |
| mekh | मेख.n. | a peg. a nail. | आणि (Tamil). | भाडेला घर देलतर लोक॑ कोठ पह्जेतरीन मेख बडीवून भिंत तेवढीन नाश करतात॑. स्वंत घरांत एक मेख बडिवाला हेच लोके चारदा योचना करतील॑. | |
| mekhaLaNe | मेखळणे.vt. | to fix a peg. | मेख लावणे. | | |
| meL | मेळ.n. | dirt. | मळ. गलीज. | | |
| meLam | मेळम.n. | orchestra (usually) of naadaswaram. | (नादस्वरमाच) वाजंत्री. | वराडांत गरसोळी बांधाच (मुहूर्ताच) वेळ "घट्टी मेळम" वाजिवतील॑. तज कारण, कोणतरीन शिंकलतर॑, रडलतर॑ ते अपशकूनाच शब्द कोणाच कानालीन पडताने म्हणून अस सांगणे आहे. | from Tamil. |
| melathe | मेलते.adj. | dead. | मरून गेलते. मरलते. मृत्यू झालते. | | |
| meN | मेण.n. | wax. | मेलुग॑ (Tamil). | लंडनांत मॅडम टुस्साड्स म्यूसियमांत॑ लोकप्रसिद्ध झालते कित्येक लोकांच मेणांतून केलते प्रतिमा दर्शनाला ठिवलाहेत॑. ते पाह्याला खरे मनुषांस्कच अस्ते. शिवून पाह्यलतर मात्र ते तेवढीन जीव नाहीते प्रतिमा म्हणून सांगाला होईल. | |
| mendi | मेंदि.n. | a red coloured plant dye used for decorating hands and feet. | मेहंदि. (हातांतीं पांयेंतीं तंबड॑ रंग लावाला उपयोग कराच) एक वनस्पतीच॑ पान. | | |
| mengoo | मेंगू.adj. | docile. meek. | साधु मनुष. अप्पावि. | हे काळांत मेंगू असणाराना तेवढेदनीं दगा करतील॑. सदाहीं अम्ही जाग्रतान असाम॑. | मेंग in sm. |
| meNkaagad | मेणकागद.n. | wax coated paper. | मेण लिंपलते (लावलते) कागद. | बिसकेट, पेस्ट्री, अस॑ चिकटाच पदार्थ 'पेकिंग' कराला मेणकागद उपयोग करतात॑. | |
| meNvaath | मेणवात.n. | wax candle (lamp). | मोंबत्ति. मेण वाताच दिवा. | अम्ही दीपावळीला तेलाच दिवा चार लावून बाकि सर्व मेणवात लावतों. अत्ता असाच तेलाच मोलाला तेवढे दिवाहीं तेलाच म्हण्जे खर्च जास्ति होईल॑. | |
| meraTaNe | मेरटणे.vt. | to intimidate. to threaten. | धमकी देणे. | | Note :- from Tamil. |
| meSha~ | मेष॑.n. | zodiacal sign of Ram. | एक राशीच नाव. | | |
| mesthri | मेस्त्रि.n. | a foreman. | काम करणारांच नेता. | | |
| mesthri | मेस्त्रि.n. | bricklayer. | ईटाच काम करणार. | | |
| mesthri | मेस्त्रि.n. | a carpenter. | सुतार. | | |
| meTH | मेठ.n. | a hermitage. | मठ॑. ऋषींच आश्रम. | | |
| meTH | मेठ.n. | a religious place associated with the samadhi of a saint. | मठ॑. यतीलोकांच बृंदावन असाच एक पुण्य ठिकाण. | | |
| meTH | मेठ.n. | headquarters of a religious order. | मठ॑. धर्म संस्थाच मुख्य स्थल. | | |
| methakaNe | मेतकण॑.vi. | to float (on water etc.). | (पाणीच वर) बुडनास्क असणे. | | from Tamil. |
| methhi | मेथि.n. | fenugreek leaves. | एक पालाभाजि. | | |
| methhi | मेथि.n. | fenugreek seeds. | मेथीच बीं. | | |
| methhkooT | मेथकूट.n. | a type of side dish made of powdered rice, dhals, fenugreek etc. | मेतकूट. मेथि तांदूळ अण्खी दाळ हे सग्ळीन पूड करून तयार कराच॑ एक पदार्थ. | | |
| methkooT | मेतकूट.n. | a type of side dish made of powdered rice, dhals, fenugreek etc. | मेथकूट. मेथी तांदूळ अण्खी दाळ हे सग्ळीन पूड करून तयार कराच॑ एक पदार्थ. | | |
| mevaNaa | मेवणा.n. | sister's husband. | बहीणीच दाल्ला. मेव्हणा. | Note :- (1) if he is the older sister's husband he is referred to as भावोजि. (2) if he is younger sister's husband he is referred to as मेवणा/मेव्हणा. | |
| mevaNaa | मेवणा.n. | wife's brother. | बाईलीच भाऊ. मेव्हणा. | | मेहुणा in sm. |
| mevaNee | मेवणी.n. | wife's sister. | बाईलीच बहीण. मेव्हणी. | Note :- (1) if she is older in age she is referred to as वहिणी. (2) if she is younger in age she is referred to as मेवणी/मेव्हणी. | मेहुणी in sm. |
| mevhaNaa | मेव्हणा.n. | sister's husband. | बहीणीच दाल्ला. मेवणा. | Note :- (1) if he is the older sister's husband he is referred to as भावोजि. (2) if he is younger sister's husband he is referred to as मेवणा/मेव्हणा. | मेहुणा in sm. |
| mevhaNaa | मेव्हणा.n. | wife's brother. | बाईलीच भाऊ. मेवणा. | | मेहुणा in sm. |
| mevhaNee | मेव्हणी.n. | wife's sister. | बाईलीच बहीण. मेवणी. | Note :- (1) if she is older in age she is referred to as वहिणी. (2) if she is younger in age she is referred to as मेवणी/मेव्हणी. | मेहुणी in sm. |
| mhaag | म्हाग.n. | costly. | माघ. मोल जास्ति असाच. सवंगाच विरुद्ध. | | |
| mhaahaare kothaare | म्हातारे कोतारे.n. | elderly and aged persons. | वय झालते लोक॑. | रेस्टोरेंटाला जेवाला गेल तर॑ म्हातारे-कोतारे अस्कीन तिकडे बसलसाच पाहुया. त्यंच नातुंडाना पाहींगा करतां येतात म्हणून मला संदेह आहे ; कारण, नावाला कायकी थोड रूच पाह्तात विना तेनी जास्ती काहीं खात नाहीते. | |
| mhaathaaraa | म्हातारा.n. | old man. | वृद्धवय झालते मनुष॑. | | |
| mhaathaaree | म्हातारी.n. | old woman. | वृद्धवय झालते बायको. | | |
| mhaathaarpaNe | म्हातारपण॑.n. | old age. | वृद्धवय झालते स्थिति. | | |
| mhaish | म्हैश.n. | he-buffalo. | दादिगा म्हैश. मैश. | | म्हैसा in sm. |
| mhaish | म्हैश.n. | she-buffalo. | बायको म्हैश. मैश. | | म्हैस in sm. |
| mhaN | म्हण.n. | a saying. a proverb. | विशेश अर्थ असाच एक गोष्ट. | "विनाश काले विपरीत बुद्धी" अस एक म्हण आहे. | |
| mhaNe | म्हणे.conj. | a conjunction used for emphasising a verb. | विशेष महत्व द्याला एक क्रीयपदाच बरोर जोडाच शब्द. | | eg. जाउम्हणे (let us go), बोलम्हणे (let us talk), उठम्हणे (let us get up). etc. |
| mhaNeengaNe | म्हणींगणे.vt. | to assume. | अनुमान करींगणे. मनांत॑ ठींगणे. | | |
| mhaNivaNe | म्हणिवणे.vt. | to cause to speak. | बोलिवणे. | | |
| mhaNje | म्हण्जे.adv. | that means. that is to say. | एकाच अर्थ काय म्हणून सांगणे. | | |
| mhaNNe | म्हणणे.vt & vi. | to say. to utter. to talk. | सांगणे. बोलणे. | | |
| mhaNoon | म्हणून.adv. | because. on account of. | ते काराणा करतां. | | |
| mhaNoon | म्हणून.adv. | therefore. | ते करतां. | | |
| mhaNoon | म्हणून.adv. | as a result. | तज॑ मुळे. | | |
| mhathaare~ | म्हातार॑.adj. | aged. | वय झालते. | | म्हातारा in sm. |
| miLivaNe | मिळिवणे.vt. | to mix. | मिळून ठिवणे. मिळिवून ठिवणे. | | मिळवणे/मिळविणे in sm. |
| miLivaNe | मिळिवणे.vt. | to add. | जोडणे. | | |
| miLivaNe | मिळिवणे.vt. | to accumulate. to acquire. | संपादणे. | | |
| miLNe | मिळणे.vi. | to get (in hand). | हाताला येणे. | | |
| miLNe | मिळणे.vi. | to be found (after a search). | (हुडकला नंतर) सांपडणे | | |
| miLNe | मिळणे.vi. | to meet. | समोर पाह्णे. भेटणे. | | |
| miLNe | मिळणे.vi. | to get mixed. to get added. | मिळणे. | | |
| miLoon jholoon | मिळून-झुलून.adv. | staying together and cordially. | सौहार्दांत॑ मिळून राहणे. मिळून-मिसून. | | |
| miLoon misoon | मिळून-मिसून.adv. | staying together and cordially. | सौहार्दांत॑ मिळून राहणे. मिळून-झुलून. | लेंकरे थोरळे झाल नंतर मिळून-मिसून असाम॑ म्हणून तेवढ॑ माये-बापांलीं आशा वाटाणे साधरणच॑. | |
| mimaamsaa | मीमांसा.n. | name of a school of Hindu philosophy. | एक हिंदु तत्वज्ञान परंपराच नाव. | | |
| minaakaaree | मिनाकारी.n. | enameled art work. a type of artwork prepared by enameling brass or any suitable metal item. | एकदम बरीक होऊन पूड केलते गाज (अर्सा) बेष/बेश जळिवून विघरिवून पितळ अथवा वेगळ॑ धातूच साधना वर लिंपून कराच एक सौंदर्य वस्तु. मीनाकारी. | हैदराबादांत 'लेपाक्षी' (सरकाराच॑) दुकानांत पित्तळांत मिनाकारी/मीनाकारी केलते सुंदर वस्तु मिळते. हे सर्वीन मोरादाबादांतून येतका नाही यथेच/एथेच/इथेच तय्यार होतका हे मला कळ्ना. | |
| miNee | मिणी.suff. | a word-suffix to mean "in like manner". | "सारख॑/मादरी" हे अर्थ द्याच प्रत्यय. मणी. विणी. वणी. | उरळेगड्डेच भाजि करताना ते ल्हान-ल्हानमिणी चिरून करलतर॑ रूच बेष असल॑. | an example of inter-use of व and म, as well as the mispronunciation of व/वि and म/मि. |
| miraasdaar | मिरासदार.n. | one who holds hereditary rights or office or public employment, usually with lands attached. | जमीन संबंध झालते सरकार कचेरीच अधिकार परंपरांतून असणार. | | such positions have since been abolished. |
| miravaNook | मिरवणूक.n. | a religious pageant or procession through the streets. | गांवाच बीद वाटे जायाच देऊळाच उत्सवयात्रा. मिरविणकी. | | |
| miraviNkee | मिरविणकी.n. | a religious pageant or procession through the streets. | गांवाच बीद वाटे जायाच देऊळाच उत्सवयात्रा. मिरवणूक. | वर्षा-वर्षी तुरकडांच ईद अणी अम्च॑ गणेश-चतुर्थी हे दोन सणीन सुमार एकच दिवसी यामळे अमच॑ मिरविणकी (मिरवणूक) मुसलमान लोके अधीक होऊन राह्याच वाटे गेलतरे धोंडा-माराच अक्रम होईल म्हणून पोलीस बंदोबस्ताच व्यवस्था केम्हाहीन असते. | |
| mire | मिरे.n. | black pepper. | संपाकाला उपयोग कराच एक तिक्कट बीं. | | मिरी in sm |
| mire jire | मिरे-जिरे.n. | grocery. | दाळ-तांदूळ. मीठ-मिरे. संपाकाच सामग्रि. | | |
| mirgunDaa | मिरगुंडा.collo. | a term of endearment for a playful child. | खेळकोर लेंकरांला लाडान बलावाच एक गोष्ट. | | |
| mirivaNe | मिरिवणे.vt. | to take out a religious procession. | देऊळाच उत्सवयात्रा काढणे | | मिरवणे/मिरविणे in sm. |
| mirshingaa | मिरशिंगा.n. | green chilli. | संपाकाला उपयोग कराच एक तिक्कट फळ. मिर्शिंगा. मिर्सिंगा. | Note :- मिरशेंग in sm means 'a pod of chilli'. शेंगा is any podded leguminous vegetable. In मिरशिंगा / मिरशेंगा the seeds are arranged similar to the seeds of a podded leguminous vegetable and so the appellation "शिंगा / शेंगा" to मिरे. Also, black pepper is known as मिरे in DM, while it is the "podded" green chilli which has the appellation "शेंगा". | |
| mirshingaa | मिर्शिंगा.n. | green chilli. | संपाकाला उपयोग कराच एक तिक्कट फळ. मिरसिंगा. मिरशिंगा. | | see Notes under मिरशिंगा. |
| mirsingaa | मिर्सिंगा.n. | green chilli. | संपाकाला उपयोग कराच एक तिक्कट फळ. मिर्शिंगा. मिरशिंगा. | | see Notes under मिरशिंगा. |
| mishra~ | मिश्र.adj. | mixed. | एकालेक मिळून असाच॑. | | |
| mishraN | मिश्रण.n. | mixture. | (वगळ॑ वेगळ॑ पदार्थ) मिळिवलते. मिश्र झालते.
| | |
| mishree | मिश्री.n. | large crystalline sugar. lumped sugar. | खडेसाखरे. | गणेशाला मिश्री नेवेद्य करजोरि मझ॑ नातु राखून असल॑. होतांतरूं एक निमिषांत॑ काढींगून पळून जाईल॑. | |
| mitha~ | मित॑ n | within limits (of decorum etc). | परिधीच आंत (वागणे/असणे). | | |
| mitha~ | मित॑.adj. | moderate. conservative or sober (disposition). | सात्विक॑ (स्वभावाच॑). | | |
| miTHaayee | मिठाई.n. | sweetmeat. | गुळ्चीट पदार्थ. तुकडा. | | |
| mithaminchaNe | मितमिंचणे.vt. | to cross the limits (of decorum etc). | साधारण वागाच परिधी वलांडणे. | तेनी बांधोटीच कॉणट्राक्टांत॑ मितमिंचून पैसे संपादलाहेते. | the root word of मिंचणे is from kannada meaning 'going beyond'. |
| mithhun | मिथुन.n. | the zodiacal sign of Gemini. | एक राशीच नाव. | | |
| mithra~ | मित्र.n. | friend. | स्नेहि. स्नेहित. | | |
| mithradroh | मित्रद्रोह.n. | betrayal of a friend. | मित्राला द्रोह कराच॑. | | |
| mLechcH | म्ळेच्छ॑.n. | a derogatory reference to a person who does not follow Hinduism. | हिंदु धर्म आचरण करनाते वेगळ॑ धर्माच मनुषाला तुच्छ होऊन सांगाच एक शब्द. | | |
| mochan | मोचन.n. | liberation. freedom. | स्वातंत्र्य. | अम्च देश 1947 वर्षी स्वतंत्र झालतरीन अत्ता पतोरि दरिद्रपणांतून सुटल नाही. अत्तापणीं पन्नास प्रतिशताच वर लोके दरिद्र आहेते. तजांत पोणावांटा लोकांना एक वेळच जेवाला मिळते. | |
| moD | मोड.imp. | break. | तोड. | | |
| moDaa | मोडा.n. | a stool made of rattan or reeds. | बेतांत॑ केलते बसाला उपयोग कराच एक साधन॑. | | |
| modak | मोदक॑.n. | a type of sweetmeat. | एक गुळ्चीट पदार्थ. कोळकट्टे (Tamil). | | |
| moDee | मोडी.n. | an archaic form of Marathi script. | जुने काळच एक मराठी लिपी. | | |
| moDke~ | मोडक॑.adj. | broken. | मोडलते. | | |
| moDke~ phoDke~ | मोडक॑-फोडक॑.adj. | broken and damaged. | मोडक॑-तुटक॑. | | |
| moDke~ thuTke~ | मोडक॑-तुटक॑.adj. | scrap. | मोडून उपयोग नाहीस्क॑ झालते. मोडक॑-फोडक॑.
| | |
| moDke~ thuTke~ | मोडक॑-तुटक॑.adj. | broken and damaged. | मोडून हाळ झालते. मोडक॑-फोडक॑. | | |
| moDNe | मोडणे.vt. | to break. | मोडूनटाकणे. तोडूनटाकणे. | | |
| mogaraa | मोगरा.n. | jasmine. | मल्लिपू (Tamil). | | |
| mogare~ | मोगर॑.n. | mustard. | कडुगु (Tamil). मोगरि. मोहरि. राई. | | |
| moggu | मोग्गु.n. | bud of a flower. | उगनाते फूल॑. मोहर॑. मोट्टु (Tamil). | | from Kannada. |
| moh | मोह.n. | fascination. acute desire. | अत्यंत/फार अवडणे. | | |
| mohan | मोहन.adj. | captivating. | मनाला आकर्ष कराच॑. | | |
| mohar | मोहर.n. | flower bud. | मोगर॑. उगनात॑ फूल. फूलाच मंजरि. | | |
| mohar | मोहर.n. | a gold coin of an earlier historical perod. | पुरातन चरित्र काळाच सोनेच नाण्य. | | |
| moharam | मोहरम.n. | the first month of the Muslim year. | मुस्लीम वर्षाच पहिलच महिना. | | |
| moharaNe | मोहरणे.vi. | to blossom. | मोहर येणे. फूल उगणे. | | |
| mohari | मोहरि.n. | mustard. | कडुगु (Tamil). राई. मोगर॑. मोगरी. | | |
| mohini | मोहिनि.n. | enchantress. | मनाला आकर्ष करणारि. कामिनि. | | |
| mojaa | मोजा.n. | a pair of socks or gloves. | हात अणी पांयेला घालाच कापडाच, नाहीतर, कांबळाच एक प्रत्येक रूपाच पिशवि. | उक्काडा असाच ठिकाणी रुईच (कापूसाच) मोजा घालिंगणच चोखोट. नाहीतर अम्च काताडाला 'अलर्जीच' तंटा होयाला संभव आहे. | |
| mojaNe | मोजणे.vt. | to count (something). | अंखांत॑ इषोब करणे. मेजणे. | | |
| mojaNe | मोजणे.vt. | to measure. | माप करणे. मेजणे. | | |
| mojoon bolNe | मोजून बोलणे.id. | to indulge in measured cautious talk. | फार योचना करून इषोबांत॑ बोलणे. | | |
| mokheen | मोखीन॑.adj. | reserved. taciturn. grave. | आवश्य नाहीस्क॑ नबोलणार. गंभीर. | तेनी फार वाचिंगट्लतनी झालतरीं उदंड मोखीन॑ आहे. | |
| mokkala~ | मोक्कळ॑.adj. | open. unbound. | उघड स्थितींत असाच. | | मोकळा in sm. |
| mokkala~ | मोक्कळ॑.adj. | not sticking together (usually applied to cooked rice). | उतिर (Tamil). चिकटनास्क॑ वेगळ॑ वेगळ॑ असाच | नव तांदूळांत भात करतम्हा मोक्कळ भात पह्जे म्हणजे पाणी उणे घालाम॑. नाहीतर मुद्दा होईल. | मोकळा in sm. |
| mokSha~ | मोक्ष.n. | release from births and deaths for the Athma. | आत्माला जनन-मरणांत्सून मुक्ति मिळणे. | | |
| mol | मोल.n. | cost of an item. price. | एक साधन घ्याला देमते पैसा. | | |
| mol | मोल.n. | value. | महत्व॑. | | |
| mol ghaalNe | मोल-घालणे.vt. | to assess. to evaluate. | मोल निश्चय करणे. | | |
| moLagaapoDi | मोळगापोडि.n. | a type of dry and powdered chutney. | एक विधाच चट्णीपूड. | | from Tamil. |
| moLam | मोळम.n. | a length of aprox from elbow to tip of the middle finger. | कोंपूर पसून मध्यल॑ बोटाच अग्र पतोरीच लांब॑. | | from Tamil. Usually this unit of measure is used for the sale of lengths of tied flowers. |
| molvaarNe | मोलवारणे.n. | to bargain. | बेरम करणे. | | |
| mombaththi | मोंबत्ति.n. | wax candle (lamp). | मेणवात. मेण वाताच दिवा. | | |
| moNa moNa | मोण-मोण.n. | grumble. | चिरढ॑ करणे. | मझ बाईल पाष्टे वेळ पूजा-पुनस्कार कराच अवसरांत अस्ताना शेजारल॑ घरची वेळनावारी वंब माराला/छाडी बोलाला येणे दंडक आहे. दाक्षण्य भोगुन मझ बाईल पणीं तिला काहीं सांगना. नंतर मोण-मोण करते ! | |
| monDapaNe | मोंडपण॑.n. | unreasonable stubbornness or obstinacy. | मूर्खपण॑. | | |
No comments:
Post a Comment